INÝ POHĽAD NA ZVIERATKÁ čast 1

Píšem tento článok pre občianske združenie “U psej matere – ranč Korňa“. Členovia združenia dávajú druhú šancu na život zatúlaným, týraným psíkom, mačičkám a iným zvieratkám. Týmto ľuďom patrí srdečná vďaka za takúto ťažkú a ušľachtilú činnosť.

Taktiež by som im osobne chcela poďakovať sa pomoc, ktorú nám poskytli v čase, keď sa mačky, ktoré sa k nám pritúlali, premnožili a bolo ich toľko, že sme si s touto situáciou nedokázali sami poradiť a napriek tomu sme pre ne chceli len to najlepšie. Občianske združenie “U psej matere – ranč Korňa“ im poskytlo nový domov, v ktorom je o nich dobre postarané.

Veľa ľudí povie, prečo toľko záujmu o nejaké zvieratká, veď toľko ľudí trpí na svete. Z môjho hľadiska ľudia v utrpení majú jednu výhodu – môžu prehovoriť, môžu kričať, môžu utiecť, môžu sa obrátiť na azylové domy. Ale akú šancu majú zvieratká, keď im ubližujú? V mnohých prípadoch žiadnu. Stačí sa poobzerať okolo seba… Žijem na dedine. 80 % obyvateľov má psíkov alebo mačky. Psov majú na stráženie, mačky na chytanie myší. Máloktorý pes má patričnú výchovu, koľkí z nich sa len tak túlajú po dedine a koľkí z nich nedostanú normálne žrať. Od dospelých ale aj od deti dostanú kopance. Niektorí riešia problémy, ktoré spôsobili sami svojmu psovi, odstrelením. Niektorí puberťáci sa hrajú strieľaním zo vzduchovky na mačky a vôbec si neuvedomujú čo spôsobia mačke, keď sa brok dostane pod kožu. A keď sa niektorí ľudia trochu inak starajú o psov alebo mačky a hlavne o mačky – tak sú čudáci. Ja k nim tiež patrím, ale som na to hrdá.

Mám rada zvieratká, ale najviac inklinujem k mačičkám. Od malička som vyrastala s nimi. Tieto chlpaté stvorenia zbožňujem, ale mam rada aj iné zvieratká. Neviem pochopiť ľudí, ktorí zbožňujú psov, ale bez ľútosti strieľajú na mačky alebo ich úmyselne zabíjajú – ich kožušiny používajú ako ľadvinové pásy. Potom je to chorá láska, ak sa to vôbec dá nazvať láskou. Mám rada mačky, ale v živote úmyselne neublížim inému zvieraťu. Dúfam že sa mi podarí svojim článkom prispieť k tomu, aby sa na zvieratká pozeralo trošku inak…

Prečo ich tak milujem? Sama neviem, ale od malička ma tieto hebučké, prítulné stvorenia fascinovali, majú v sebe niečo nadpozemské a magické. Tieto schopnosti prejavujú len v prípade, keď im otvoríte svoje srdce a obdarujete ich láskou a starostlivosťou, budete ich brať ako členov rodiny. Keď mačku zoberiete len na chytanie myší, bude žiť vonku, budete jej dávať jesť, piť, občas ju pohladkáte – ona sa k vám bude správať dobre, ale svoje schopnosti až tak neprejaví.

Aké schopnosti môže poskytnúť mačka? Súčasný život je veľmi ťažký hlavne na psychiku. Dlhodobá psychická zaťaž môže viesť k stresom a depresiám. V takých prípadoch je mačka hotový špecialista. Hladkaním mačky znižujete pocity stresu a úzkosti, mačka môže pomáhať pri liečbe závislosti. Takáto terapia učí človeka prijímať samého seba ako plnohodnotnú bytosť, vzbudzuje záujem o nadväzovanie kontaktov s okolitým svetom. Dokonca nás chránia pred srdcovo-cievnymi ochoreniami. Psychiatri v Amerike ordinujú mačacie pradenie. Mačacie pradenie má aj iný význam. Stimuluje proces ozdravenia organizmu, zvyšujú sa obranné schopnosti, zrýchľuje sa proces hojenia rán a zrastu kosti pri prelomoch. Každodenné počúvanie pradenia mačky zvyšuje imunitu. Mačička má schopnosť vycítiť, na ktorom mieste má človek zdravotné problemy. Ona sa uloží vedľa vás a začína proces pradenia a mačacej akupunktúry (svojimi pazúrikmi prechádza po chorom meste). Rozprávanie s mačkou a hladkanie pomáha znížiť krvný tlak, pomáha pri zápaloch kĺbov, gynekologických problémoch. Mačky sa využívajú aj na liečbu dlhodobo chorých a zdravotne postihnutých ľudí. V dôsledku posledných zahraničných výskumov bolo dokázané, že majitelia mačiek a psíkov žijú o 4-5 rokov dlhšie ako ostatná populácia.

Dlhé roky sa hovorí o liečivých účinkoch mačacej prítomnosti, ale predsudky voči tomuto zvieraťu sú silnejšie. Veľa ľudí hovoria o mačkách ako o falošných stvoreniach alebo že čierna mačka prináša nešťastie. Mačky nie sú falošné a už vôbec neprinášajú nešťastie – to sú len nezmyselne povery.

Liečba mačkou má odborný názov – Felinoterapia. Využívajú ju v zahraničí, v Česku, na Slovensku je zatiaľ ešte v plienkach. Na felinoterapiu netreba žiadny špeciálny druh mačky, musí byť zdravá a pokojná. Nemocničná materská škola pri fakultnej nemocnici v Brne ako jediná v celej Európe využíva na malých pacientoch podpornú terapiu mačkou. Podrobne o felinoterapii si môžete prečítať na internete.

Alergológovia dlhé roky tvrdili, že mačky v dome zvyšujú riziko alergií. Pred šiestimi rokmi však americkí vedci na základe výskumov dokázali opak. Deti vychovávané v kontakte s mačkami či so psami sú, paradoxne o polovicu menej ohrozené alergiami než tie, ktoré vyrastajú bez nich. Alergická na mačku bola pravé tá časť najmladších pacientov, ktorá s týmto domácim miláčikom neprišla do styku.

Môžem to potvrdiť z vlastných skúsenosti. Staršia dcéra mala 8 rokov, keď začala mať problémy s dýchaním, poslali nás na alergiológiu. Zistili jej alergiu na peľ i na mačky. Doma s nami žil kocúr Muro, Ivanka sa s nim veľmi kamarátila. Keď lekárka povedala, aby sme dali kocúra preč, znášala to dosť ťažko. Každá normálna matka sa bojí o zdravie svojich detí. Dcéra plakala, bez Mura si nepredstavovala svoj detský život. Riskla som to, Muro ostal s nami, ale stanovili sme jej pravidlá. Do izby, kde spali dcéry, Muro nemohol chodiť, po každom hladkaní si museli dcéry umývať ruky. Postupne sa dcéry naučili vždy umyť ruky, keď chceli niečo zjesť. Potom pribudli do domácnosti ešte dve mačky. Domáci maznáčikovia mali veľmi pozitívny vplyv na moje dcéry. Dobre sa učili, naučili sa niesť zodpovednosť za zvieratka, stali sa tolerantnejšími. Mačky vniesli do našej rodiny pohodu. Nás dospelých naučili trpezlivosti voči deťom aj voči nim. Donútili nás pochopiť, že nemusíme mať všade chorobnú čistotu. Namiesto každodenného behania s handrou, sme si radšej našli čas na spoločne chvíle s dcérami i so zvieratkami. Naučili nás častejšie sa usmievať a tešiť sa z maličkostí. V konečnom dôsledku, v našom prípade mačky pomohli dcéram zbaviť sa zdravotných problémov z detstva a svojim spôsobom posilnili deťom imunitu a naučili ich správne pozerať sa na život – stačí maličkosť, aby bol človek šťastný a spokojný.

Veľakrát sa ma pýtajú, či sa nebojím, že sa moje dcéry nakazia toxoplazmózou? Samozrejme, že sa bojím. Preto od malička dcéry vychovávam k tomu, že si vždy, keď idú jesť, aj keď len cukrík – musia umyť ruky s mydlom – prvá prevencia proti tejto chorobe, čo sa týka mojich detí a druhá prevencia – riadne sa starať o svoje mačky. V tomto prípade treba sledovať zdravotný stav zvieratiek. Treba chodiť na očkovanie, keď nastane nejaký zdravotný problém – je potrebné navštíviť veterinára.

A teraz porozprávam o našich mačičkách a o ich schopnostiach.

SISA – najstaršia mačacia dáma.

Je to najstaršia dáma v našej mačacej rodinke. K nám sa pritúlala ako malé mačiatko, ktoré len tak vyhodili na ulicu. Neviem pochopiť ľudí, ktorí vôbec nerozmýšľajú nad tým, ako sa cítia zvieratká, keď naraz ostanú bez svojej mamičky, sú hladné, smädné, hlavne, že sa zbavili záťaže. Celkom by som brala, keby sa takí ľudia aspoň raz ocitli na ich meste, možno by potom pochopili, že aj zvieratká majú svoju dušu a vedia aj plakať, aj sa radovať. Úbohé mačiatko sme prichýlili, dcéry dali mačičke, ktorá nás získala svojou spokojnou a milou povahou, meno Sisa. V tom čase mal môj svokor vážne zdravotné problémy – leukémiu a rakovinu pľúc. Mal problémy s dýchaním, preto naša Siska každý deň ležala na jeho hrudi a svokrovi sa lepšie dýchalo. Čítala som o prípadoch, keď mačka môže na seba preniesť nevyliečiteľné choroby, ale v takých prípadom mačka za to zaplatí svojim životom. Naša Sisuška mu bola stálym spoločníkom pokiaľ nezomrel.

Sisa nás dvakrát obdarovala krásnymi mačiatkami. Všetky sme naučili slušne sa správať, od malička chodili na svoj mačací záchod a postupne sme ich porozdávali dobrým ľuďom, ktorí o ne prejavili záujem.

Z prvej série mačiatok sme si nechali druhú mačičku – Niku.

Pôvodne sme si mysleli, že je to kocúrik a pre malú farebnú škvrnu na bielom ňufáčiku sme ho volali Fliačik. Potom sa však ukázalo, že je to mačička, tak jej dievčatá dali meno Nika. Nika má svojskú povahu, je individualistka. Ale niečo v nej je nadpozemské. Keď bola malým mačiatkom, často som si pomyslela, že mi niekoho pripomína, potom som prišla na to koho – svokra. Jej oči i oči svokra boli podobné. Naši rodičia mali veľmi krásny zvyk, keď išli spať, vždy sa držali za ruky. Po smrti otca, dva – tri dni po pohrebe, prišla Nika za svokrou do spálne, ľahla si na svokrove miesto, vopchala svoju labku mame do ruky a tak spali niekoľko mesiacov, jednoducho vycítila, že treba pomôcť milovanej gazdinej v jej žiali. Keď sa bolesť so straty milovanej osoby trošku otupila, potom už takto nespali. Ale veľmi často, keď išla svokra na cintorín, ktorý sa nachádza neďaleko od nášho domu, Nika išla s ňou, až na svokrov hrob. A robí to až dodnes. Myslím, že v tomto prípade je niečo nadprirodzené.

S Nikou mám ešte jednu zvláštnu skúsenosť, keď mala Sisa druhý raz mačiatka. Sisa mala ťažký pôrod, po týždni stratila mliečko a prestala kŕmiť svoje malé chlpaté deťúrence. Čo teraz? Začala som ich kŕmiť ja – kúpila som suché mliečko, riedila som ho prevarenou vodou, dávala do injekčných striekačiek a takto sme ich celá rodina kŕmili. Lenže mačiatka bolo treba poumývať, pooblizovať ich, skrátka potrebovali mamičku, ale Sisa si ich nevšímala (mala popôrodnú depresiu), nechcela k nim ísť. Vtedy sa o ne začala starať Nika – začala ich umývať a svojim jazýčkom im masírovať brušká. Nika robila opatrovateľku malých mačiatok. A tak sme sa o nich starali spolu, pokiaľ sa sami nenaučili jesť.

Boli to krásne chvíle, keď sme celá rodina boli spolu s mačiatkami, kŕmili sme ich, hrali sa s nimi. Toľko sme sa nasmiali, nepotrebovali sme ani televízor, zábavný program nám každý deň robilo päť malých mačiatok. Z nich sme si nechali kocúrika Mura, ostatné opäť našli domov u dobrých ľudí. Pretože sa nový domov pre mačiatka hľadal čoraz ťažšie, dali sme obe mačky sterilizovať. Je to najlepší spôsob, ako zabrániť ich premnoženiu.

Pokračovanie neskôr.