Nebezpečný pes

Nebezpečný pes

Nebezpečné psy, bojove plemená – výrazy, tak často opakované v médiach, až sa stali bežne používanými. Pravidelne sme informovaní o útokoch psov na ľudí, neraz končiacich tragicky, o to viac, že častými obeťami sú deti. Zverejňujú sa zoznamy psích plemien označených ako nebezpečné a ľudia sa začínajú báť.

Psy sú súčasťou nášho každodenného života, či už sme alebo nie sme ich chovatelia. A preto je na mieste otázka:

Naozaj existujú nebezpečné plemená?

Aby sme zodpovedne odpovedali na prvú otázku pokúsime sa najprv zadefinovať čo vlastne nebezpečný pes je. S pojmom nebezpečný pes operuje aj zákon č. 282/2002 Z.z. zo 16. mája 2002 ktorý nebezpečného psa definuje:

b) nebezpečným psom je každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak nebol použitý v nutnej obrane alebo krajnej núdzi

Teda nehovorí o skupine psov (plemeno), ale o konkrétnom jedincovi, ktorý, bez toho, aby bol vyprovokovaný alebo napadnutý, zraní človeka.

Existujú nebezpečné alebo bojové plemená?

Treba odlíšiť pojem nebezpečné plemeno a bojové plemeno.

Medzi bojové plemená sa radia psy v histórii využívané napr. na zápasenie s divými zvieratami v rímskych arénach a pod. U týchto psov sa šľachtila útočnosť na iné zvieratá, ale nie na ľudí. Nebezpečné plemená je nepresné a chybné značenie. Neexistuje kľúč, podľa ktorého sa dá určiť riziko nebezpečnosti plemena. Hoci existujú umelo vytvorené zoznamy plemien, ich obsah je minimálne zarážajúci. Podľa čoho určiť čo je a čo nie je rizikové plemeno. Podľa veľkosti? Potom by sme do týchto zoznamov museli zaradiť aj plemená ako bernardín alebo bernský salašnícky pes, ktoré sú vo všeobecnosti považované za veľmi mierne. Alebo podľa toho koľko príslušníkov daného plemena zaútočilo na človeka? V tom prípade na počudovanie štatisticky vychádzajú na prvom mieste krížence a na druhom jazvečíci.

Ani jedinci z tak neslávne známeho plemena ako je pitbulteriér nemusia byť nebezpečné. Práve naopak. Títo psi boli vyšľachtený na to, aby zápasili s inými psami, pre človeka nemali byť hrozbou a pri správnom vedení sa ňou ani nestanú. Mnoho pitbulteriérov sa napríklad používa na canisterapiu a cvičia sa ako asistenčné psy práve pre svoju silu, odolnosť a vzťah k človeku. teda nemôžeme zovšeobecňovať.

Prečo sa pes stáva nebezpečný?

Útok psa na človeka má vždy svoju príčinu. Pes nie je automat, ktorý bezdôvodne napáda všetko, čo sa okolo neho mihne. Najčastejšími príčinami útokov sú:

Nebezpečný jedinec

Ide o konkrétneho psa bez ohľadu na jeho plemennú príslušnosť. Nebezpečný sa pes stáva, ak existuje reálna hrozba pre jeho okolie. Teda nie preto, že patrí do umelo vytvoreného zoznamu „rizikových plemien“. Takýto pes útočí z viacerých dôvodov. Môže ísť vrodené psychické problémy – teda zviera je psychicky labilné buď je bojazlivé a ľakavé alebo agresívne (preto sa pri chove čistokrvných psov s preukazom pôvodu do chovu nezaraďujú zvieratá, ktoré majú nevyrovnanú povahu, aby ju neprenášali ďalej na potomstvo).

Ďalším faktorom je zdravotný stav – zviera, ktoré je choré, má bolesti, nádor na mozgu, nevidí, nepočuje a pod. môže pod vplyvom okolností reagovať útokom. V tomto prípade sa po odstránení problému (liečbe) problém s agresívnym správaním sa vytráca. Rizikovým faktorom sú aj nevhodné chovné podmienky. Ak zviera hladuje a dlhodobo stráda, ak je celý život bez pohybu uviazané na reťazi, riziko, že bude pre okolie nebezpečné je vysoké. Ak zvieraťu nezabezpečíme vhodné podmienky na kvalitný život, dostane sa do situácie, že v záujme zachovania svojho života (napr. od hladu) bude útočiť.

U zvierat, ktoré sú celý život zatvorené na troch štvorcových metroch koterca, alebo uviazané na reťazi, sa môžu vyvinúť aj psychické problémy.

Nesprávna respektíve žiadna výchova – ak pes nie je socializovaný, alebo mu majiteľ nestanový hranice a neurčí pravidlá, je rizikom pre okolie. A platí to na psov všetkých plemien a veľkostí. V žiadnom prípade sa nedá vyhovárať na to, že môj pes je malý a neublíži. Najnebezpečnejší pes, ktorého poznám, je asi 4 kilový yorkšír, o ktorom je majiteľka presvedčená, že taký malý pes sa nedá cvičiť a jej miláčik s prehľadom na sídlisku napáda deti. Napriek jeho veľkosti už ublížil.

Nebezpečný majiteľ – existujú v podstate dve kategórie nebezpečných majiteľov. Príslušníci prvej kategórie si zaobstarajú psa plemena so zlou povesťou a svojho miláčika cielene vedú k tomu,aby útočil. Toto správanie sa je trestné. Navyše ak si človek niečo potrebuje kompenzovať agresívnym psom, mal by byť pod dohľadom odborníkov.

Druhá kategória sú nezodpovední majitelia. Nezabezpečia psovi vhodné životné podmienky, nevenujú sa jeho výchove a výcviku a výsledkom je nezvládnutý, utrápený pes, ktorý je obeťou nezodpovednosti svojho majiteľa.

Nebezpečná situácia – každý jeden pes sa môže dostať do situácie, v ktorej sa stáva hrozbou. Takisto sa každý z nás môže dostať do situácie, keď je preň pes hrozbou. Rizikové sú najmä deti. Treba si uvedomiť, že pes je zviera a nemôžete mu vysvetliť, že ste vošli na cudzí pozemok za svojou sesternicou, alebo že sučke zo šteniatkami neublížite, len si jedno chcete pohladkať. Pes sa správa inštinktívne a situáciu vyhodnocuje svojou optikou. Človek by mal poznať, aké správanie sa je rizikové a vyhnúť sa mu. Aj majiteľ psa má povinnosť zabezpečiť svojho miláčika tak, aby nebol hrozbou. Veľká zodpovednosť je aj na rodičoch detí. Mali by svojmu dieťaťu vysvetliť čo sa má, respektíve nemá robiť. Ja osobne mám psa plemena, ktoré síce nefiguruje na „čiernych zoznamoch“ nebezpečných plemien, hoci osobne ho považujem za jedno z najrizikovejších plemien a kedže bývame na sídlisku opakovane sa nám stalo, že na neho cudzie dieťa znenazdajky skočilo a zavesilo sa mu na krk , alebo idúc okolo ho udrelo palicou a podobne. A rodičia nereagovali hoci sa dieťa správalo rizikovo a pes mohol oprávnene reagovať agresívne.

Na to, aby sme sa cítili bezpečne, nie je potrebné začať deliť plemená na dobré a zlé. Treba v prvom rade začať deliť majiteľov. Nie každý pitbul je riziko len preto, lebo patrí k smutne preslávenému plemenu, o ktorom kolujú hororové historky a nie každá kolia je skvelý pes len preto, lebo Lasie bola hviezda. Každý pes je riziko, ak sa jeho majiteľ nepostará o to, aby ním nebol. Preto skôr ako začneme hon na čarodejnice z radov „nebezpečných plemien“, skúsme sa radšej poobzerať okolo seba a zistiť koľko psov bez ohľadu na plemeno žije v zlých podmienkach, na krátkych reťaziach,bez starostlivosti, výchovy a výcviku. Odtiaľ ide hrozba.

85301_angrydog-2-1024x480.jpg
U psej matere - Ranč Korňa © 2009 | Všetky práva vyhradené