Tinka

Tinka a jej šteniatko sa túlali po meste približne pol roka, napokon sa pridali k jednému bezdomovcovi, bývajúcemu v polorozpadnutom obytnom prívese v Kysuckom Novom Meste. Bezdomovcovi sme nosili (a dodnes nosíme) jedlo a šatstvo, tak sme začali prikrmovať aj Tinku a jej šteniatko Mongu. Asi to nebolo dosť, obchádzali kontajnery a čakali, či im niekto hodí niečo pod zub. Bola som svedkom, keď decká po nich hádzali kamene iba preto, lebo okolo nich prebehli.

Sučky sme odčervili, odblšili.

Jedného večera nás čakalo nemilé prekvapenie: Tinku zrazilo auto. Kontaktovali sme veterinárku a najrýchlejšie ako sa dalo sme Tinku dopravili do ordinácie. Veterinárka jej ranu ošetrila, ale nedokázala jej viac pomôcť – Tinka totiž mala ľavú prednú aj zadnú nohu „vyhodenú“ z kĺbu.

Po telefonáte s pani Murčovou z Korne, sme na jej odporúčanie vyhľadali ordináciu MVDr. Mudríka, ktorý Tinke urobil RTG, na ktorého základe odporučil operáciu, ale – nakoľko Tinka má už 11-12 rokov – bolo otázne, či vôbec prežije. Výsledok zaručiť nevedel.

Tinka absolvovala prvú operáciu, dva razy do týždňa boli nutné kontroly a preväzy. Problémov však bolo stále viac a viac. Rana na nohe hnisala, Tinka sa nemohla hýbať, bol problém s venčením. Prenášali sme ju na rukách, striedali sme sa v starostlivosti o ňu.

Druhá operácia bola po približne jeden a pol mesiaci a trvala takmer tri hodiny. Keď ju MVDr. Mudrík uspával, po prvý raz v živote som videla psíka plakať – a my sme plakali s ňou.

Operácia bola veľmi náročná. Na kĺb sa museli pripojiť drôtiky, aby noha bola opäť funkčná.

Po operácii celý kolotoč pokračoval: Tinka nedokázala udržať moč, najhoršie však bolo, že rana sa nehojila. Navyše, Tinka v čase Dušičiek porodila tri šteniatka. Naozaj sa o ne veľmi chcela starať, ale nedokázala sa ani len otočiť. Dve šteniatka sme jej odobrali a zaviezli sme ich do útulku k náhradnej sučke. Jedno šteniatko sme jej nechali, to však po týždni začalo chradnúť, prestalo piť mlieko a aj napriek prikmovaniu zomrelo. Tinka šteniatko ešte niekoľko dní hľadala.

Čas vylieči všetko.

Tinka má teraz perfektnú starostlivosť, veľkú záhradu, dobrých ľudí okolo seba a tiež zvieratá, aby jej nebolo smutno. Nôžka síce ešte občas hnisá, trčia z nej drôtiky, ale po našom a najmä jej polročnom snažení sa koncom januára postavila na nohy. Chodí síce pomaličky, ale prejde si kam chce. Postavili jej búdu s väčším otvorom, aby sa do nej bez problémov dostala.

Nemala to za svojho psieho života ľahké, bol to pastiersky pes, prechádzala od jedného valacha k druhému, jeden bol lepší, druhý horší, Tinka poznala len robotu a bitku. Všetci dúfame, že jej strasti plná cesta sa už skončila a konečne si bude užívať starobu tak, ako si zaslúži.

Na záver chcem ešte raz poďakovať p. Murčovej, p. Prčovi a p. MVDr. Mudríkovi za aktívnu pomoc pri jej liečbe.

Naša vďaka však patrí najmä p. Jane Radosovej a p. Dagmar Feckovej. Bez ich štedrej finančnej pomoci by sa Tinkyn život už skončil....

Gabika a Zdenka z Kysúc

71501_DSC00205.JPG
71502_DSC00206.JPG
U psej matere - Ranč Korňa © 2009 | Všetky práva vyhradené