INÝ POHĽAD NA ZVIERATKÁ čast 2

Murko má zo všetkých mačiek najcitlivejšiu povahu. Na prvý pohľad vyzerá ako veľký drsný kocúr – strážca nášho dvora, ale dušou je citlivý Don Juan. Veľmi má rád naše dcéry, keď ešte chodili na strednú školu vždy ich ráno kontroloval, či sa zobudili do školy a keď náhodou načas nevstali, začal mraučať a škriabať na ich dvere. Okrem toho je veľmi spoločenský, keď máme veľkú návštevu, rád sedí pri nás a počúva naše rozhovory. Tak dokáže pri nás presedieť aj celé hodiny. Keď návšteva odchádza, odprevadí ju k dverám tak ako sa na správneho hostiteľa patrí.

20501_m6.jpg

Prvé Vianočné sviatky bez našeho otca boli smutné, po večeri cela rodina pozerala programy, ale každý bol v myšlienkach niekde inde, v tichosti spomínal na milovaného človeka, ktorý všetkým veľmi chýbal. Skrátka nám nebolo do smiechu. Naša trojica chlpáčov vycítila našu smutnú náladu, prišla za nami do obývačky, postavili sa pred televízor a začali robiť kotrmelce, naháňali sa – hotový cirkus HUMBERTO. Dve hodiny nám robili program, na ktorom sme sa veľmi zabavili. Všetci sme boli vďační za ich snahu rozveseliť nás. Našim mačičikam sa podarilo vytvoriť správnu vianočnú atmosféru. Mačky majú obrovskú schopnosť vycítiť Vašu náladu, keď je Vám zle – tak sa snažia Vás naladiť na správnu vlnu pocitov.

Mali sme vzácneho a krásneho čierneho kocúra Adama.

20502_m7.jpg

Prečo vzácneho? Vedel rozprávať svojou mačacou aj ľudskou rečou. S ním som sa mohla rozprávať ako s človekom. Na vašu otázku vždy odpovedal mačacou rečou, niekedy povedal aj ľudské slová. Keď mu raz veterinár dával štipľavú injekciu, povedal: ,,Bolí, bolí.” Veterinár však ostal ešte prekvapenejší, keď mu druhýkrát na rozlúčku povedal: ,,Ahoj.” Je to vzácnosť, keď mačky vedia povedať ľudské slova, tak nám vysvetlila jedna veterinárka. S naším Adamom bola veľká zábava, doteraz nám je ľúto, že už nie je medzi nami – nejaký “ľudský dobrák“ ho pripravil o život. Ľudia si neuvedomujú, že keď blížia zvieratkám, ale hlavne mačkám, že sa im zvieratká svojim spôsobom aj po smrti pomstia. Treba si vážiť každý život – ľudský aj zvierací. Život je dar a nikto nemá právo ho vziať pre akýkoľvek účel.

Nakoniec nám pribudla čierna mačička Mica a ryšavý kocúrik Charlie – podarená dvojica. Zo začiatku Mica dosť ignorovala Charlieho. Keď sa k nám dostal, bol ešte maličký a smutný – chýbala mu mamička, potreboval spriaznenú dušu. Dohovárala som Micke, že potrebuje jej lásku a predstavte si, po dvoch dňoch sa začala o neho starať. Teraz je z nich nerozlučná dvojica. Ryšavý Charlie má veľmi pozitívnu farbu kožúšku, stačí sa len na neho pozrieť a hneď máte lepšiu náladu, a to nehovorím o tom, koľko radosti nám dáva. Medzi mnou a čiernou Mickou sa vytvorilo zvláštne puto. Keď sa necíti dobre, príde ku mne, stočí sa na mojom pravom ramene a čerpá odo mňa energiu, a keď je zle mne, tak čerpám energiu od nej. My sme ako nabíjačky na mobil - dva energetické zdroje. Raz ma videla ležať a plakať. Natiahla sa pri mne, posunula sa k mojej tvarí, jednu labku dala na rameno a druhou ma začala hladkať po líci. Od tej chvíle, aj keď mám len nádchu, smrkám – ona si myslí, že plačem, pribehne ku mne a znepokojene sa na mňa díva. Keď jej poviem, nech sa nebojí, upokojí sa, spokojne si ľahne a pradie.

20503_m8.jpg
20504_m9.jpg
20505_m10.jpg

Máme doma mačaciu rodinku, o ktorú sa vzorne staráme. Je s nimi veľa starostí ale aj veľa radosti. Priniesli do našho domu veľa pozitívnej energie a nezabudnuteľných okamihov. Je nám s nimi dobre, naše mačky sú ako balzam na dušu. Môj manžel tvrdí, že v budúcom živote by chcel byť kocúrom v našej rodine. V očiach mnohých ľudí je naša rodina bláznivá, pretože máme toľko mačiek. Keby bolo viac takých bláznov ako sme my – určite bol by život na tejto zemi krajší. Každý starší člen našej rodiny má vysokoškolské vzdelanie, dcéry sa na základnej a strednej škole učili na samé jednotky, teraz študujú na vysokých školách a úspešne. Je to dôkaz, že blázni nie sme, jednoducho sme rodina normálnych ľudí, ktorá sa snaží pomáhať zvieratkám a aj ľuďom.

Ľudská múdrosť hovorí – koľko dáš, toľko sa ti vráti. Nám sa to vrátilo v podobe našich dcér, s ktorými máme úžasný vzťah. Taký prajem všetkým rodičom. Som presvedčená o tom, že naše mačičky majú na tom svoju zásluhu… Nie sú to len prázdne slova do vetra, je to skutočnosť. Podajte pomocnú ruku každému, kto to potrebuje (človeku, psíkovi, mačičke alebo inému zvieratku) a Váš život sa zlepší.

Ing Irina Pohanková.

P.S. Možno aj Vy máte podobné skúsenosti a zážitky so svojimi zvieracími miláčikmi,

podeľte sa s nimi.

U psej matere - Ranč Korňa © 2009 | Všetky práva vyhradené